Zbytočný človek
sezóna 2006-2007
9. premiéra
Zbytočný človek
réžia Michal Babiak
Hra na motívy románu Oblomov Ivana Alexandroviča Gončarova
Dramaturgia – spolupráca na texte: Vladislava Fekete
Scéna a výtvarný dizajn: Pavel Čáni
Kostýmy: Eva Farkašová
Výber hudby: Michal Babiak
Choreografia: Michal Čiliak
Premiéra: 29. júna 2007
Salón Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne
Osoby a obsadenie:
Iľja Iľjič Oblomov: Michal Čiliak
Zachar: Miroslav Babiak
Andrej Štolc: Ján Hansman
Oľga Sergejevna Iľjinská: Anna Stanivuková
Agafja Matvejevna Pšenicynová: Daniela Legíňová-Sabová
Ivan Matvejevič Muchojarov: Andrej Matúš
Matka: Anna Chrťanová-Leskovac
Motto sezóny:
„A z bronzu sochy Smútku, Ktorý Trvá Večne, vytvoril sochu Rozkoše, Ktorá Trvá Iba Okamih.“
Oscar Wilde
V hre boli použité úryvky, parafrázy a motívy z románu Oblomov A. N. Gončarova v preklade Zory Jesenskej, štúdie Čo je oblomovčina? N. A. Dobroľubovova v preklade Jána Ferenčíka a Jána Komorovského a básne Lukáš Vajčatec A. S. Puškina v preklade Ľubomíra Feldeka.
Manažér divadla: Katarína Bujzášová
Tajomník divadla a technické zabezpečenie inscenácie: Andrej Meleg
Predstavenie vedie: Miroslava Blažićová-Petrášová
Zvuk: Vladimír Petráš
Svetlo: Zdeno Medveď
Technická spolupráca: Nataša Melegová
Kostýmy vyhotovili krajčírske dielne Divadla Jána Palárika v Trnave pod vedením Františka Fuzáka
Oblomov
(Román I. A. Gončarova)
D. I. Pisarev
… Pozrime sa, v čom spočíva tá oblomovština. Iľja Iľjič sa nachádza na pomedzí dvoch opačných životných prúdov: vychovávali ho v atmosfére staroruského života, zvykol si na pánsky spôsob života, na nečinnosť a aby mu bolo vyhovené po každej stránke. Detstvo strávil pod rodičovským dozorom, v ktorom sa mu síce dostalo veľa lásky, ale aj bezkoncepčnej nevzdelansoti. Jeho rodičia a predkovia celé desaťročia si hoveli v úplnom intelektuálnom podriemkávaní… On je nežný a rozmaznaný, zoslabnutý fyzicky a mravne. Rodičia sa pre jeho dobro snažili zadusiť, priškrtiť v ňom prílivy detskej veselosti a nezbednosti, no škrtili v ňom aj podnety zvedavosti, ktorá sa takisto formuje v detstve. /…/ Prehnane výdatná strava, neobmedzené vyspávanie, splnenie akejkoľvek žiadosti, ale aj všetkého ostatného, čo si len dieťa dokáže vymyslieť, žiadna hrozba telesného trestu, prehnaná starostlivosť, aby náhodou neprechladol, aby sa nezranil, alebo nevyčerpal – toto sú, teda, základné princípy oblomovskej výchovy. /…/ Na bylinku, vypestovanú pod skleným zvončekom, ktorá v detstve nespoznala nielen vzrušenia skutočného života, ale ani len detské radosti a žiale, zavial odrazu svieži vánok. Iľja Iľjič sa dostal do škôl a naučil sa toľko, že pochopil, čo je život a čo sú povinnosti človeka. Pochopil to rozumom, no srdcom už nedokázal spolucítiť s osvojenými názormi o povinnosti, práci a činnosti. (Úryvok z rovnomennej štúdie.)
Iný o nás...
Oblomov po babiakovsky
/.../ „Myslím si, že sa Michalovi skutočne bravúrne podarilo túto rozsiahlu románovú predlohu zhutniť do podoby dramatického textu, ale vyslovene dramaticky, veľmi silne, expresívne a s takými nádhernými lyrickými pasážmi, ktoré každého človeka musia na nejaký spôsob osloviť“, povedala nám po premiére dramaturgička a zároveň spolupracovníčka na priprávanom texte Vladislava Fekete. „Jedna časť oblomovčiny, ten spoločenský kontext, sa zhodou okolností dá našiť na tunajší život, na dôsledky eruptívnych deväťdesiatych rokov, ktoré žijeme, na cestu do Európy, aj pohŕdanie tou Európou. Ale na druhej strane ten Oblomov je v každom človeku, bez ohľadu na to, či žije v západnej či východnej Európe, či na Blízkom východe. Je to v nás a každý človek bojuje so svojou pohodlnosťou, hedonizmom, každé ráno sa musí inšpirovať do nového dňa, proste „nakopnúť sa“ a ísť“.
I. I. Oblomov, ktorého už kedysi Turgenev výstižne nazval zbytočným človekom, vo videní Michala Babiaka nie je až taká tupá apatická povaha a z jeho ospalého spôsobu života ho do určitej miery predsa vedia dostať tri osudové ženy: elegantná O. S. Iľjinská, rozvážna vdova A. M. Pšenicynová a už zosnulá, ale panovačná matka. Jeho životnú ulitu, podporovanú oddaným sluhom Zacharom naštrbí aj stretnutie s priateľom, podnikavým porušteným Nemcom A. Štolcom, Agafjin brat I. M. Muchojarov ho dokonca oklame o peniaze, ale oblomovčina v ňom predsa víťazí. Nakoniec „charakterovo dobrý a úprimný jedinec z nedostatku vlastnej vôle predsa prepadne apatii“, nevie nájsť v sebe dosť síl, aby sa zmobilizoval, a tak hlboko zakorenená „večná nehybnosť a lenivé živorenie zo dňa na deň pomaly zastavia stroj života“.
Ide ináč o malú javiskovú formu rovno ladenú na predvedenie v salóne Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, lebo tamojší kaštieľ upomína usadlosť hlavného hrdinu Iľju Iľjiča v Oblomovke, ktorá tiež „kedysi žila nádherným životom plným farieb, vôní a chutí“.
A.Francistyová
(Hlas ľudu č. 27/7. júla 2007)
Oblomov u nás a v nás
Dňa 29. júna v salóne Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne SVD uviedlo ďalšiu premiéru. Tentokrát to bol Zbytočný človek autora a režiséra Michala Babiaka, ktorému román I. A. Gončarova Oblomov ako aj dramaturgičke Vladislave Fekete poslúžil na vytvorenie predlohy, ktorá sa v našom vedomí a podvedomí snaží zburcovať svedomie, lebo aj my sa niekedy správame ako Oblomov. Tento sa zmieta medzi letargiou a chcením niečo podstatné zmeniť vo svojom živote, ale pred osudným krokom je vždy ľahšie prepustiť sa ničivej apatii.
/.../
Tunajšie obecenstvo už po troške pozabudlo na Babiakov svojrázny režisérsky rukopis a manier. Je dobre, že ho SVD angažovalo, lebo tým nielen repertoárovo, ale veľa získalo aj v rovine umeleckej, lebo ide o pozoruhodný divadelný počin.
Katarína Melegová-Melichová
(Rádio Petrovec 30. júna 2007)
