Vij
sezóna 2008/2009
13 premiéra
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Vij
réžia a výprava Ján Čáni
dramatizácia Nina Sadurová
choreografia a
pohybová spolupráca Maja Grňová
hudba a ruchy Miroslav Benka
jazyková poradkyňa Milina Florianová
osoby l obsadenie
Javtuch Miroslav Babjak
Svyryd Andrej Matúš
Doroš Ján Žolnaj
Choma Brut Andrej Veresky
Slečinka Aleksandra Lenđerová
Chveska Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová
Inšpicientka Nataša Simonovićová
vedúci techniky Ján Sklenár
svetlár Zdeno Medveď
zvukár Miroslav Benka
výroba scény a Ondrej Mištec
kostymov Nataša Melegová
grafický návrh Ivana Veresky
premiéra 14.februára 2009
V čiernom temnom lese
čierny temný dom
V čiernom temnom dome
čierny temný stôl
Na tom čiernom temnom stole
čierna temná rakva
A v tej čiernej temnej rakve
čierny temný umrlec
– Daj mi moje srdce!!! –detská rečňovanka
Vij je geniálny výtvor prostonárodnej fantázie. V Malorusku takto volajú kráľa duchov, ktorému viečka siahajú až po zem. Celá poviedka je pôvodne ľudová povesť. (poznámka N. V. Gogoľa)
Túto hru som písala na objednávku. Neplánovala som ju. Aj pri jej zrode stojí mystická historka: Prišiel za mnou čierny človek, ohromný brunet, a bol veľmi bezočivý. Chodil za mnou a hovoril – Nina, Gogoľ má poviedku Vij. Napíš divadelnú hru! Pozrela som si text a povedala – toho sa netreba dotýkať, je to geniálne. Ako sa toho dotknúť, je to nemožné! – Ale bol taký dotieravý, že som mu nemohla oponovať. Jeho nahováranie trvalo takmer dva roky. Kým som rozmýšľala nad hrou, v mojom živote sa diali mystické veci. Vyhodili ma z práce v divadle, nemala som peniaze. Bola veľmi zvláštna jeseň, padalo lístie, peňazí nebolo, z práce ma prepustili, ja som šla, a vtedy sa u mňa zrodila prvá replika hry: Pekne je, kamaráti, žiť na svete. A nerozmýšľala som už o tom, či peniaze sú, alebo nie sú; katastrofa ma nútila písať. Keď som hru dokončila, pochopila som, že mi ju pomáhal písať Gogoľ. Sama by som to tak nenapísala. Ten čierny človek, ktorý chodil za mnou dva roky, plietol sa mi do života, prichádzal za mnou a sedel, uberal mi čas, prišiel, pozrel sa na hru a navždy odišiel. Neviem kam.
poznámka N. Sadurovej
