top of page

Vij

sezóna 2008/2009

13 premiéra

 

 

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

              Vij

réžia a výprava Ján Čáni

dramatizácia Nina Sadurová

choreografia a

pohybová spolupráca Maja Grňová

hudba a ruchy Miroslav Benka

jazyková poradkyňa Milina Florianová

 

osoby               l obsadenie

 

Javtuch               Miroslav Babjak

Svyryd                Andrej Matúš

Doroš                 Ján Žolnaj

Choma Brut          Andrej Veresky

Slečinka              Aleksandra Lenđerová

Chveska              Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová

 

Inšpicientka         Nataša Simonovićová

vedúci techniky    Ján Sklenár

svetlár               Zdeno Medveď

zvukár                Miroslav Benka

výroba scény a     Ondrej Mištec

kostymov            Nataša Melegová

grafický návrh      Ivana Veresky

 

premiéra 14.februára 2009

 

V čiernom temnom lese

čierny temný dom

V čiernom temnom dome

čierny temný stôl

Na tom čiernom temnom stole

čierna temná rakva

A v tej čiernej temnej rakve

čierny temný umrlec

– Daj mi moje srdce!!! –detská rečňovanka

 

Vij je geniálny výtvor prostonárodnej fantázie. V Malorusku takto volajú kráľa duchov, ktorému viečka siahajú až po zem. Celá poviedka je pôvodne ľudová povesť. (poznámka N. V. Gogoľa)

 

 

   Túto hru som písala na objednávku. Neplánovala som ju. Aj pri jej zrode stojí mystická historka: Prišiel za mnou čierny človek, ohromný brunet, a bol veľmi bezočivý. Chodil za mnou a hovoril – Nina, Gogoľ má poviedku Vij. Napíš divadelnú hru! Pozrela som si text a povedala – toho sa netreba dotýkať, je to geniálne. Ako sa toho dotknúť, je to nemožné! – Ale bol taký dotieravý, že som mu nemohla oponovať. Jeho nahováranie trvalo takmer dva roky. Kým som rozmýšľala nad hrou, v mojom živote sa diali mystické veci. Vyhodili ma z práce v divadle, nemala som peniaze. Bola veľmi zvláštna jeseň, padalo lístie, peňazí nebolo, z práce ma prepustili, ja som šla, a vtedy sa u mňa zrodila prvá replika hry: Pekne je, kamaráti, žiť na svete. A nerozmýšľala som už o tom, či peniaze sú, alebo nie sú; katastrofa ma nútila písať. Keď som hru dokončila, pochopila som, že mi ju pomáhal písať Gogoľ. Sama by som to tak nenapísala. Ten čierny človek, ktorý chodil za mnou dva roky, plietol sa mi do života, prichádzal za mnou a sedel, uberal mi čas, prišiel, pozrel sa na hru a navždy odišiel. Neviem kam.

                                                                                                   

poznámka N. Sadurovej

 

 

 

bottom of page