ČAJ U PÁNA SENÁTORA
reality show
sezóna 2015/2016
25. premiéra Slovenského vojvodinského divadla
Premiéra: 22. augusta 2015
Réžia: Richard Sanitra
Dramaturgia: Ján Chalupka
Návrh scény a kostýmov: Richard Sanitra
ÚČINKUJÚ:
Slivka: Zdenko Kožík
Slivková: Daniela Legíňová - Sabová
Lopuškin , Ministrová: Michal Čiliak
Sekera: Branislav Ušiak
Pyskuliak: Igor Piskla
Fialková: Marína Turčanová
Hronec: Miroslav Babiak
Zvuk: Vladimír Zima
Svetlo: Zdenko Medveď a Igor Bovdiš
Šepkárka a rekvizitárka: Miroslava Blažićová
Výroba scény: Ondrej Mištec a Ján Mega
Vedúci výroby a javiskovej techniky: Zdenko Medveď
SLOVO REŽISÉRA
Prečo politická reality show?
Čoraz častejšie je možné v médiách sledovať najrôznejšie politické hry, či už ide o globálnu alebo lokálnu politiku. Bežný človek sa právom cíti odsunutý z ohniska pozornosti politikov pri týchto hrách. A tak mu neostáva nič iné, ako ich „z kúta“ bezradne pozorovať. Neraz to v ňom vyvoláva smiech, vzrušenie, ale aj frustrácie, zbytočné emócie a pohoršenie. Práve v tom je obrovská paralela s moderným televíznym žánrom „reality show“. A to je cieľom našej politickej satiry – prirovnať súčasnú politiku k šou plnej povrchnosti, predstieraných vzťahov, pretvárky, manipulácie, egocentrizmu a neraz iba obyčajnej naivity. A čo by mala priniesť divákovi táto komédia? Hlavne to, že vnímať reality show príliš vážne môže byť zradné, lebo môžete podľahnúť klamlivej realite. Treba sa na ňu pozerať s odstupom, patričným nadhľadom, ale aj úsmevom. Rovnako ako na politiku.
ÚVAHA DRAMATURGA
Prečo Stodolova satira?
Dramatik vo svojej hre Čaj u pána senátora šikovne diagnostikuje malomeštiacke ponímanie demokracie a na rozdiel od lekárskeho povolania tu už absolútne nedodržuje zásadu mlčanlivosti. Jednotlivé postavy v hre sú dodnes univerzálnym a pravdivým typom, princíp demokracie sa tu dodržuje tiež len formálne. Sú to témy a situácie , ktoré netreba násilne aktualizovať. Uvádzame aj niekoľko autentických viet autora z bulletinu k premiére v roku 1958: „ V anonymných listoch mi vynadali, ako sa opovažujem vysmievať z poctivého cechu živnostníkov. Príbuzný senátor sa celý rok nerozprával so mnou. Rodina istého obchodníka s rakvami a inými pohrebnými rekvizitami začala nepekne zazerať. Vyhýbal som sa ich okoliu. Pravda boli aj výnimky. Po jednej repríze stretol som sa vo foyeri s dvoma aktívnymi slovenskými soc.-dem. ministrami. Vysmiati sa ma spytovali: Človiečku, kde si to odkukal? Celkom tak sme sa aj my museli priúčať vysokej politike.“ Potiaľ autor a jeho doba. Čo krajšie sa satirikovi môže stať ako keď zistí, že fikcia sa stala (inou) realitou? Snažili sme sa s režisérom samozrejme upraviť, adaptovať a aktualizovať. Chceme poctivo prezradiť, že sme pritom vychádzali zo samotného Stodolu ako i z úpravy K. Spišáka - jedno „ďakujem“ zasielame do divadelného neba a druhé patrí známemu básnikovi Ľ. Feldekovi, ktorého verše sme prebrali z tejto verzie. Sme presvedčení, že táto javisková verzia by nemala príliš zasiahnuť konkrétne osoby a osobnosti ale boli by sme radi keby sme v hre spoznali prvky absurdity dodnes prítomne v malo/meštiackom chápaní demokracie. Stále platí pravidlo, že naša veľkosť je najlepšie meraná tým ako hlasno a úprimne sa dokážeme smiať sami na svojich chybách a nedostatkoch. A takýto humor je tým pádom aj pomerne vážny a dôležitý predpoklad našej (ďalšej) národnej existencie.